Štúdia COBRA

Údaje o bezpečnosti disease modifying drugs (DMD) v liečbe sclerosis multiplex (SM) u dojčiacich matiek sú obmedzené a väčšina DMD využívaných u relaps-remitentnej SM (RR-SM) sa pri dojčení neodporúča. To znamená, že veľa matiek so SM musí po pôrode voliť medzi dojčením a DMD.

Štúdia Real-world safety of COPAXONE in Offspring of Breastfeeding and treated RMS pAtients (COBRA) si stanovila za cieľ zhodnotiť bezpečnostné výsledky po dobu až 18 mesiacov vývoja u detí dojčených matkami s RR-SM, ktoré podstupovali liečbu glatiramer acetátom (COPAXONE), v porovnaní s deťmi matiek s RR-SM nevystavených v priebehu laktácie žiadnym DMD.

Bezpečnostná analýza nepreukázala žiadny nepriaznivý vplyv na sledované parametre u dojčiat matiek, liečených liekom COPAXONE, pri hodnotení po dobu až 18 mesiacov po pôrode, keď dokumentovala:

• podobnú frekvenciu a incidenciu hospitalizácií z akýchkoľvek príčin v oboch kohortách,
• podobnú frekvenciu a incidenciu užívania antibiotík v oboch kohortách,
• nižšiu incidenciu retardácie vývoja u detí v kohorte s liekom COPAXONE v porovnaní s kontrolnou kohortou,
• porovnateľné rastové parametre v oboch kohortách.

Literatôra: 1. Ciplea AI et al. COBRA draft manuscript. 2021.

Pozvanie spoločnosti TEVA

Výsledky štúdie COBRA (e-poster) predstaví spoločnosť TEVA v rámci 34. českého a slovenského neurologického zjazdu vo štvrtok 31. marca 2022 od 10:00-10:30 pod číslom EP-50. ePosterové sekcie budú umiestnené do sál „Satelit“ (A, B) a „Marconi“ (C) na kongresovom poschodí hotela Clarion Olomouc.

Zmeny v SPC

Na základe štúdie COBRA došlo k implementácii dlho očakávanej zmeny v SPC COPAXONE v sekcii 4.6 dojčenie. Nový text SPC pre COPAXONE 20mg a 40mg uverejnený na webe ŠÚKL znie:

Dojčenie

Fyzikálno-chemické vlastnosti a nízka perorálna absorpcia naznačujú, že expozícia novorodencov/dojčiat glatiramer-acetátu prostredníctvom ľudského materského mlieka je zanedbateľná. Neintervenčná retrospektívna štúdia u 60 dojčených detí matiek, vystavených glatiramer-acetátu v porovnaní s 60 dojčenými deťmi matiek, ktoré neboli vystavené žiadnej liečbe ochorenie modifikujúcimi liečivami a obmedzené postmarketingové údaje u ľudí nepreukázali žiadne negatívne účinky glatiramer-acetátu.

COPAXONE môže byť užívaný počas dojčenia.

Ďalšie údaje o lieku COPAXONE v súvislosti s tehotenstvom a dojčením

Štúdia COBRA – COPAXONE môže byť užívaný v čase dojčenia (1,2).

Pacientky so sclerosis multiplex (SM) by pri plánovaní materstva mali mať možnosť zvážiť dojčenie. Približne 72 % žien bežnej populácie sa rozhodne dojčiť (3). U žien so SM musí byť toto rozhodnutie v súlade s požiadavkami kladenými na bezpečnosť liečby (4,5). Približne polovica pacientok so SM sa rozhodne dojčiť (6) a 45 % žien so SM dojčilo svoje dieťa aspoň dva mesiace (6). Dojčenie je prínosné tak pre matky so SM, ako aj pre zdravie a vývoj ich dieťaťa (7–13) Dojčenie poskytuje optimálnu výživu prospešnú pre zdravie a vývoj dojčiat (9–13). Nedostatočné dojčenie je spájané so zvýšeným rizikom rozvoja SM v detskom veku (16). Dojčenie je prospešné aj pre zdravie matky (7,8). Matky so SM by si nemali voliť medzi dojčením, alebo liečbou SM.

COPAXONE bol schválený na užívanie počas dojčenia na základe klinických aj neklinických dôkazov na niekoľkých úrovniach, a to vrátane (17–19) štúdie COBRA:

Pri liečbe matiek liekom COPAXONE počas dojčenia neboli pozorované nežiaduce bezpečnostné udalosti u dojčiat počas ich prvých 18 mesiacov života (17). Neintervenčná retrospektívna observačná štúdia Nemeckého registra sclerosis multiplex a tehotenstva (DMSKW) zahrňovala výstupy od 119 tehotných žien a 120 dojčiat (17). Štúdia preukázala, že COPAXONE nezvyšuje bezpečnostné riziko pre plod počas tehotenstva a v jeho prvých 18 mesiacoch života (17).

Konzistentné viac ako dvadsaťročné údaje pre všetky tri trimestre preukazujú, že aplikácia lieku COPAXONE nie je vo zvýšenej miere spojená (35–38):

• s predčasným pôrodom,
• s vyšším rizikom malformácií,
• s vrodenými vývojovými vadami,
• so spontánnym potratom,
• s vyšším rizikom fetálnej toxicity,
• s oneskoreným vývojom.

Ďalšie vlastnosti lieku COPAXONE:

• nezvyšuje riziko nakazenia ochorením COVID-19 (21),
• nezvyšuje potrebu prispôsobovať plánovanie očkovania (2–25),
• má pozitívny vplyv na zníženie únavy a nespôsobuje flu like príznaky (26,27),
• pri zahajovaní liečby nie je nutná titrácia (1,2),
• priaznivo ovplyvňuje duševné zdravie a depresiu u pacientov so SM (28),
• má dobrý pomer prínosov a rizík na základe dlhodobých klinických údajov (29,30).

Literatúra:

1. COPAXONE® (glatiramer acetate) 20 mg/ml Summary of Product Characteristics. 2022.
2. COPAXONE® (glatiramer acetate) 40 mg/ml Summary of Product Characteristics. 2022.
3. Almas S et al. Mult Scler Int. 2016;2016: 6527458.
4. Krysko KM et al. Ther Adv Neurol Disord. 2020;13: 756286420936166.
5. Canibano B et al. J Drug Assess. 2020;9: 20–36.
6. Lorefice L et al. Neurol Ther. 2021;10.1007/s40120-021-00297-6.
7. Hellwig K et al. JAMA Neurol. 2015;72: 1132–1138.
8. Victora CG et al. Lancet. 2016;387: 475–490.
9. Rautava S et al. Breastfeed Med. 2009;4: 3–10.
10. Liu J et al. Nutrients. 2014;6: 76–89.
11. Kramer MS et al. Arch Gen Psychiatry. 2008;65: 578–584.
12. Evenhouse E et al. Health Serv Res. 2005;40: 1781–1802.
13. Johnston M et al. Pediatrics. 2012;129: e827–841.
14. CDC. Breastfeeding. Frequently asked questions (FAQs). Available at: https://www.cdc.gov/breastfeeding/faq/index. htm. Accessed February 2022.
15. WHO. Breastfeeding. Available at: https:// www.who.int/healthtopics/ breastfeeding#tab=tab_1. Accessed February 2022.
16. Brenton JN et al. Pediatr Neurol. 2017;77: 67–72.
17. Ciplea A et al. Eur J Neurol. 2021;28(SUPPL 1): 201–202. Oral presentation at EAN 2021 congress (June 19–21; Virtual).
18. Kaplan S et al. Mult.Scler.J. 2021;27(2 SUPPL): 248–249. 10.1177/13524585211044667.
19. COPAXONE® Clinical and Nonclinical Expert Statements May 2021. Teva Pharmaceuticals Data on File.
20. Drugs and Lactation Database (LactMed). Glatiramer. Bethesda (MD): National Library of Medicine (US); 2006. Available at: https://www.ncbi.nlm. nih.gov/books/NBK501167/. Accessed February 2022.
21. Sormani MP et al. Ann Neurol. 2021;89(4): 780–789.
22. MS Society. MS Society Medical Advisers consensus statement on MS treatments and COVID-19 vaccines. January 2022. Available at: https://www.mssociety.org.uk/ what-we-do/ news/ms-society-medical-advisers-release-consensus-statement-covid-19-vaccines. Accessed February 2022.

23. MS International Federation. MS, the coronavirus and vaccines – updated global advice. November 2021. Available at: https:// www.msif.org/news/2020/02/10/the-coronavirus-and-ms-what-you-need-toknow/. Accessed February 2022.
24. Kelly H et al. J Neuroimmunol. 2021;356: 577599.
25. Reyes S et al. J Neuroimmunol. 2021;357: 577627.
26. LM et al. J Neurol Neurosurg Psychiatry. 2004;75: 1045–1047.
27. Mikol DD et al. Lancet Neurol. 2008;7: 903–914.
28. Ziemssen T. J Neurol Sci. 2009;277 Suppl 1: S37-S41.
29. Rieckmann P et al, Mult Scler J Exp Transl Clin. 2021;7(4): 20552173211061550.
30. Ford et al. P589, Presented at: 34th Congress of the European Committee for Treatment and Research in Multiple Sclerosis (ECTRIMS) Berlin, Germany. October 2018.

31. Hellwig K et al. Presented at AAN 2019 (May 4–10; Philadelphia, Pennsylvania, USA). Poster P2-096.
32. Pecori C et al. BMC Neurol. 2014;14: 114.
33. Lu E et al. CNS Drugs. 2014;28: 475–82.
34. Fragoso YD et al. CNS Drugs. 2013;27: 955–961.
35. Pozzilli C, Pugliatti M; ParadigMS Group. An overview of pregnancy‑related issues in patients with multiple sclerosis. Eur J Neurol 2015;22 Suppl 2:34–9.
36. Neudorfer O, et al. ECTRIMS Congress 2015; poster P1507.
37. Neudorfer O, et al. ECTRIMS Congress 2016; poster P1226.
38. Herbstritt S, Langer‑Gould A, Rockhoff M, et al. Glatiramer acetate during early pregnancy: A prospective cohort study. Mult Scler 2016;22(6):810–6.