Nedostatok vitamínu D môže spôsobiť včasný deficit kognitívnych funkcií pri SM
„Účinky vitamínu D tak na kogníciu (najmä na rýchlosť spracovania informácií), ako aj na včasnú disabilitu u novo diagnostikovaných pacientov so SM treba ďalej skúmať, pretože včasná suplementácia by mohla zabrániť rýchlej progresii,“ povedala Virgilio.
Nízka koncentrácia vitamínu D nebola predtým spájaná s poklesom kognitívnych funkcií pri SM, aj keď jej význam pre rozvoj SM bol už potvrdený. Mechanizmus pôsobenia vitamínu D na kognitívne funkcie ešte musí byť objasnený.
V štúdii bolo sledovaných 60 novo diagnostikovaných pacientov so SM, u ktorých bola meraná koncentrácia vitamínu D a bol vykonaný Symbol Digit Modalities Test (SDMT), ktorý kvantifikuje rýchlosť spracovania informácií. Tá je charakteristickým znakom kognitívneho poškodenia a je zvyčajne prvou kognitívnou doménou, ktorá je pri SM postihnutá.
V súbore bolo 40 žien a priemerný vek v čase diagnózy bol 39,5 roka; 90 % malo na počiatku relaps-remitentnú SM a u 10 % bola diagnostikovaná primárne progresívna SM. Medián skóre EDSS bol 1,5 (0 – 4).
Na začiatku malo 85 % (51 účastníkov) nízku koncentráciu vitamínu D v sére, ktorá bola definovaná hodnotou nižšou ako 30 ng/ml. Pacienti mali priemernú koncentráciu vitamínu D 21,17 ng/ml (± 10,02), pričom 51,7 % vykazovalo hodnoty nižšie ako 20 ng/ml a v 33,3 % boli hodnoty v rozpätí 20 – 30 ng/ml.
Kognitívna porucha bola zistená u 16 pacientov (27 %) podľa hodnoty SDMT v porovnaní s referenčnou populáciou. Priemerné hrubé skóre SDMT bolo 46,50 (± 14,73) a priemerné z-skóre bolo –0,62 (± 1,29).
Významné je zistenie, že u pacientov s kognitívnou poruchou bola významne vyššia pravdepodobnosť ťažkej hypovitaminózy D v porovnaní s tými, ktorí mali dostatočnú koncentráciu vitamínu D, z nich žiadny nevykazoval kognitívne poškodenie (p = 0,02). Koncentrácia vitamínu D navyše pozitívne korelovala s hrubými údajmi SDMT (p = 0,001) a so z-skóre (p = 0,008).
Počas priemerného obdobia sledovania v dĺžke dvoch rokov bola pozorovaná významná korelácia medzi koncentráciou vitamínu D v sére v čase diagnózy a včasnou disabilitou podľa skóre Multiple Sclerosis Severity Scale (MSSS; p = 0,02) a slabá korelácia MSSS s vekom (ARMSS; p = 0,08) pri poslednej klinickej kontrole.
„Je možné, že korelácia, ktorú sme zistili, bola ovplyvnená farmakologickou liečbou alebo doplňovaním vitamínu D, resp. bola daná aj krátkym obdobím sledovania,“ naznačila Virgilio.
Mechanizmy pôsobenia nedostatku vitamínu D u pacientov so SM sú pravdepodobne multifaktoriálne, genetického aj environmentálneho pôvodu.
Vitamín D už bol skúmaný u kognitívnych porúch v súvislosti s neurodegeneratívnymi ochoreniami, vrátane Alzheimerovej choroby, ale tiež pri iných autoimunitných ochoreniach, napríklad u systémového lupus erythematodes.
Štúdia nadväzuje na nedávny výskum preukazujúci dlhodobé dôsledky nedostatku vitamínu D na kognitívne funkcie pri SM: V longitudinálnej štúdii BENEFIT, publikovanej v roku 2020, bolo sledovaných 278 pacientov so SM po dobu 11 rokov. Z výsledkov vyplýva, že vyššia priemerná koncentrácia vitamínu D o 50 nmol/l v prvých dvoch rokoch štúdie bola spojená s nižšou – o 65 % – pravdepodobnosťou zlého výkonu v skóre Paced Auditory Serial Add Test (PASAT) pri 11-ročnom sledovaní.
Táto štúdia tiež skúmala koncentráciu ľahkých reťazcov neurofilament, ktorá vypovedá o aktivite SM. Zistilo sa, že u pacientov s vyššou koncentráciou vitamínu D na začiatku štúdie bola koncentrácia ľahkých reťazcov neurofilament o 20 % nižšia. Fajčiari mali tiež nižšie kognitívne skóre.
Autori uzatvárajú, že nízke koncentrácie vitamínu D a fajčenie sú prediktormi zhoršenia kognitívnych funkcií a porušenia neuronálnej integrity u pacientov so SM.
Zdroj: ACTRIMS
Zdroj: MT