Migréna u pacientov so sklerózou multiplex

Z ich výskumu vyplynulo, že bolesti hlavy/migréna je u pacientov so SM veľmi častá (u 54,1 %) a na jej početnosť môže mať vplyv aj terapia SM (DMD). Preto nabádajú lekárov, aby sa o bolesť hlavy svojich pacientov aktívne zaujímali. Prácu uverejnil časopis Arquivos de Neuro-Psiquiatria v septembri 2019.

Migréna predstavuje ďalšiu záťaž pre pacientov s SM. Autori uvedeného článku si dali za cieľ zistiť, ako veľký podiel pacientov trpí migrénou. Chorým, ktorí sa liečia v špecializovaných centrách, bol rozoslaný jednoduchý dotazník, skladajúci sa z troch otázok, ktoré sú dostatočne senzitívne (91 %) a špecifické (94 %), aby nimi bolo možné určiť migrénu (ID-Migraine). Záťaž migrénou bola určovaná podľa dotazníka Migraine Disability Assessment (MIDAS). Odpovede pacientov neboli ovplyvnené zdravotníkmi. Do hodnotenia boli zaradení pacienti, u ktorých bola SM diagnostikovaná pred viac ako jedným rokom.

Štúdie sa zúčastnilo 746 pacientov s SM (625 žien a 121 mužov). Väčšina chorých (69 % bola z vekovej skupiny 20–40 rokov. Dlhšie ako dvanásťročné vzdelanie vykázalo 97 % chorých a 70,9 % študovalo alebo už ukončilo vysokú školu. Menej ako 10 rokov žilo s SM 72,7 % z celého súboru.

Migréna bola diagnostikovaná u 404 (54,1 %) chorých s SM. Pre porovnanie vo všeobecnej populácii má migrénu v oblastiach s najvyššou prevalenciou (Európa a Severná Amerika) 18 % žien a približne 6–8 % mužov.

Tenzné bolesti hlavy udávalo 320 pacientov s SM (42,9 %). Primárne bolesti hlavy častejšie ako 15 dní v mesiaci udávalo 158 pacientov (21,1 %). Stredne silnú alebo silnú bolesť udávalo 499 chorých (69 %). Typ bolesti nebolo možné určiť u 22 jedincov v štúdii.

Ťažkou disabilitou podľa MIDAS trpelo 276 chorých (69,3 %). Celkovo u 102 pacientov (25,2 % migrenikov) sa migrenózne ataky objavovali počas 7–15 dní v mesiaci; viac ako 15 dní s migrénou popisovalo ďalších 49 pacientov (12 % migrenikov). Trvalé bolesti hlavy boli prítomné u ďalších 40 pacientov (10,0 % migrenikov). Celkovo 47,2 % pacientov s SM a migrénou malo bolesti hlavy aspoň sedem dní v mesiaci.

Preventívnu liečbu (beta-blokátory, topiramát, valproát alebo tricyklické antidepresíva) malo predpísaných 32,6 % migrenikov. Ďalšie (predovšetkým psychiatrické lieky) užívalo 21,1 % pacientov.

Vplyv DMD na migrénu

Teórií, prečo je pri SM bolesť hlavy tak častá, je niekoľko. Môže ísť o dôsledok prítomnosti prozápalových cytokínov, demyelinizujúcich lézií v šedej hmote (periaquaductálnych), ale tiež môže ísť o nežiaduci účinok DMD.

Začiatok alebo zhoršenie bolestí hlavy v čase diagnózy SM alebo krátko po nej udávalo 354 pacientov (47,5 %). Interferón-beta bol predpísaný 457 pacientom, bez ohľadu na spôsob aplikácie (i. m. alebo s. c.) sa pri tejto liečbe objavili/zhoršili bolesti hlavy u 266 pacientov (58,7 % zo všetkých liečených interferónom-beta).

Glatiramer acetát bol predpísaný 344 pacientom a 14,4 % z nich udávalo bolesť hlavy ako jeho nežiaduci účinok. Fingolimod viedol k spusteniu/zhoršeniu bolestí hlavy v 73,1 % z 208 pacientov, ktorí boli kedykoľvek liečení týmto liekom. Natalizumab mal rovnaký efekt u 58 % zo 190 chorých, ktorí v priebehu liečby kedykoľvek dostali túto monoklonálnu protilátku.

Glatiramer acetát vykazoval oproti ďalším uvedeným liekom štatisticky významne najnižšiu početnosť bolestí hlavy (p < 0,001). Ďalšie lieky používané v terapii SM neboli v súbore zastúpené tak často (kvôli brazílskym úhradovým pravidlám), aby sa dali štatisticky hodnotiť.

V diskusii autori okrem iného uvádzajú, že by sa špecialisti na diagnostiku a liečbu SM mali aktívne pýtať na bolesti hlavy pri voľbe spôsobu terapie a u predisponovaných jedincov nevoliť lieky, ktoré bolesti hlavy zhoršujú. Nízka kvalita života, s ktorou sú časté bolesti hlavy spojené, vedie k nižšej adherencii k liečbe, a tým aj k horším klinickým výsledkom terapie SM.

Zdroj:

Fragoso YD, et al. Migraine in 746 patients with multiple sclerosis. Arq. Neuro-Psiquiatr. 2019; vol.77 (9):617-621

Zdroj: MT