Oceňujem v Nemecku vzdelávacie podmienky
U informačních stánků v Hotelu NH Prague City v Praze na Smíchově byli 20. a 21. října také čeští a slovenští lékaři a lékařky, kteří už v některé z 34 zúčastněných nemocnic pracují. MT hovořil s MUDr. Máriou Jančovičovou, která působí v Německu, o motivech jejího odchodu, jaké pracovní podmínky jí byly nabídnuty, co jí odchod přinesl z odborného hlediska, jak se v zahraničí uplatnila a zda zůstává otevřená možnost návratu.
Kde pracujete, na jaké pozici?
Pracujem ako Assistenzärztin (sekundárny lekár) na neurologickom oddelení v nemocnici v Passau. Odišla som hneď po škole.
Proč jste se rozhodla opustit slovenské zdravotnictví, co bylo spouštěcím momentem?
Počas štúdia sme s manželom, ktorý je tiež lekár, ortopéd-úrazový chirurg, absolvovali vzdelávací program Erasmus v Nemecku. Tam nás zaujalo, že Nemci majú oveľa väčšie diagnostické a terapeutické možnosti, a s myšlienkou, že môžeme pre pacienta urobiť viac, sme sa rozhodli vycestovať. Momentálne som na materskej dovolenke.
Jak dlouho trvalo, než jste si práci vyřídila, byly nějaké administrativní překážky?
Vybavenie aprobácie (povolenie na vykonávanie lekárskej činnosti) trvalo asi štyri mesiace. Administratívne prekážky neboli žiadne, lebo z personálneho oddelenia mi veľmi pomohli.
Jaké podmínky vám nabídl nový zaměstnavatel?
Vzdelávacie podmienky na klinike, ktorá využíva najnovšie možnosti terapie a popritom primár umožňuje plný atestačný program. Získanie atestácie z neurológie trvá päť rokov, a to zahŕňa štyri roky neurológie a jeden rok psychiatrie. Máme možnosť chodiť viackrát do roka na rôzne vzdelávacie kurzy, čo vie nemocnice preplatiť. Veľmi sme uvítali, že aj ubytovanie nám vedeli poskytnúť, to nám veľmi pomohlo. Odchádzala som rovno po škole aj s manželom. Aj keď on nerobí v tej istej nemocnici, ale nebol to vôbec žiaden problém.
Co Vás nejvíc překvapilo, zažila jste kulturní šok?
Skôr milo ma prekvapilo, čo sa týka prístupu, respektíve tolerancie pacientov a nadriadených k nám cudzincom, že nemali žiaden problém, že som cudzinec, doposiaľ som sa s tým nestretla. Všetci sú takí nejakí milší. Mam taký pocit :).
Co vám přineslo to, že pracujete v Německu, z odborného hlediska?
Určite veľa, lebo keď sa rozprávam s mojimi spolužiakmi, ktorí pôsobia na Slovensku, tak možnosti v diagnostike, terapii a v celkovom vybavení nemocníc sú v Nemecku oveľa väčšie.
Co naopak je na straně ztrát?
Určite to, že svoju rodinu máme na Slovensku. To chýba, aspoň nám, viac-menej naše dovolenky nie sú pri mori, ale pri našich blízkych.
Jak dlouho trvalo, než jste se začala cítit v novém jazykovém prostředí bezpečně?
Neviem to presne ohraničiť na čas, ale s istotou môžem povedať, že prvý mesiac bol plný slz. Či čo sa týka jazykovej stránky, alebo odbornej. Takže prvý mesiac je treba zvládnuť, potom sa to už bude lámať :).
Co rozhodnutí odejít znamenalo pro vaše blízké?
Rodičia aj z manželovej aj z mojej strany nás veľmi podporovali a doteraz podporujú. Navštevujú nás.
Zůstává otevřená možnost návratu na Slovensko? Co by se muselo změnit?
Zatiaľ takto stále ešte uvažujeme, že sa chceme vrátiť, uvidíme po atestácii.
Zdroj: MT