O popretí popretia

Zastupoval som kolegu na dovolenke a mal pri sebe internistku, ktorá pracovala so mnou na ambulancii. V jedno utorkové ráno bola jedna z pacientok môjho kolegu zaradená na vyšetrenie do mojej ambulancie pred ďalším cyklom chemoterapie. Pacientke bolo jasné, že len zastupujem jej onkológa a že mojou úlohou je upraviť, schváliť a naordinovať jej ďalší cyklus chemoterapie. Z môjho pohľadu bola pacientka niekým, kto toleroval predchádzajúci cyklus liečby dobre a nepotrebovala úpravu dávky chemoterapie, alebo podpornú liečbu. Niekedy je takáto klinická situácia najľahším typom situácie, ktorá nie je spojená so žiadnymi zvláštnymi očakávaniami.

Internistka vyšla z vyšetrovacej miestnosti a našla ma v pracovni. Svedomito mi oznámila všetky prípadné pozitíva a relevantné výsledky vyplývajúce z funkčného a fyzikálneho vyšetrenia. Výsledky krvných testov boli uspokojivé a podporná liečba s cieľom umožniť maximálnu možnú toleranciu liečby bola dostatočná. Všetko bolo v poriadku, až kým internistka nepovedala: „Je vo výbornej forme, stále sa usmieva … zjavne popiera“.

Spozornel som pri jej komentári a spôsobe, ako tak trochu pompézne a dogmaticky bol vyjadrený. Jej úsudok nevyplýval z objektívnych znakov, ale z posudzovania založeného na krátkom klinickom stretnutí s cudzou osobou. Koľkokrát som počul rovnaký názor vyjadrený s obdobným blahosklonným tónom študentami a opatrovateľmi rôzneho presvedčenia a veku? „Čo presne máte na mysli výrokom 'zjavne popiera'?“ opýtal som sa trochu uštipačne. „Veď viete, popretie reality. Nemyslím si, že plne chápe situáciu, v ktorej sa nachádza,“ odpovedala.

Celý článek najdete v časopise JCO číslo 1/2014 na straně 60.

LITERATURA

1. Burke BL, Martens A, Faucher EH: Two decades of terror management theory: A meta‑analysis of mortality salience research. Pers Social Psychol Rev 14:155‑195, 2010

2. Becker E: The Denial of Death (ed 1). New York, NY, The Free Press, 1973

Zdroj: Journal of Clinical Oncology