Přeskočit na obsah

GYNEKOLOGICKÉ KARCINOMY/GYNEKOLOGICKÉ KARCINÓMY

Ostatné karcinómy

Význam adjuvantnej liečby u karcinómu vulvy s pozitívnym nálezom na lymfatických uzlinách: štúdia AGO CARE 1

Sven Mahner, Julia Kathrin Jueckstock, Felix Hilpert, Dirk Lubbe, Philipp Harter, Nikolaus De Gregorio, Severine Iborra, Frank Chen, Adela Stoenescu, Peter Hillemanns, Sophie Fuerst, Hans-Georg Strauss, Klaus H. Baumann, Falk Thiel, Alexander Mustea, Werner Meier, Andreas Du Bois, Pauline Wimberger, Lis-Femke Griebel, Linn Lena Woelber, AGO-CaRE-1 Investigators

University Medical Center Hamburg-Eppendorf, Department of Gynecology, Hamburg, Germany; Frauenklinik Innenstadt Munich University, Munich, Germany; Klinik für Gynäkologie und Geburtshilfe, Kiel, Germany; Koordinierungszentrum für Klinische Studien Philipps-Universität Marburg, Marburg, Germany; Kliniken Essen Mitte, Essen, Germany; University of Ulm Medical Center, Ulm, Germany; Universitaetsklinikum Freiburg, Freiburg, Germany; Charite University Medicine of Berlin, Berlin, Germany; Universitaet Magdeburg, Magdeburg, Germany; Hannover Medical School, Hannover, Germany; Universitätsfrauenklinik Muenchen – Grosshadern, München, Germany; Universitätsklinikum Halle, Halle, Germany; Philipps University Marburg, Marburg, Germany; Erlangen University Hospital, Erlangen, Germany; Universitätsfrauenklinik Greifswald, Greifswald, Germany; Evangelical Hospital, Düsseldorf, Germany; AGO and Department of Gynecology and Obstetrics, University of Duisburg-Essen, Essen, Germany; University Medical Center Hamburg-Eppendorf, Hamburg, Germany

Východiská: Kým väčšina pacientok s karcinómom vulvy môže byť vyliečená samotným chirurgickým zákrokom, ženy s metastázami v lymfatických uzlinách dosahujú často nepriaznivé výsledky. Preto sú veľmi potrebné vylepšené liečebné stratégie.

Metódy: Zahrnuté do centralizovanej databázy a retrospektívne analyzované boli pacientky s primárnym skvamocelulárnym karcinómom vulvy, ktoré boli liečené v 29 onkogynekologických centrách v Nemecku v období medzi rokmi 1998 a 2008.

Výsledky: Celkovo bolo zdokumentovaných 1 637 pacientok s mediánom sledovania 121 mesiacov. Rozloženie štádií UICC bolo 597 (36,5 %) T1, 816 (49,8 %) T2, 160 (9,8 %) T3 a 31 (1,9 %) T4, 33 (2,0 %) chýbalo. Celkovo 491 pacientok malo metastázy v lymfatických uzlinách v triesle (N+). U 214 N+ pa cientok (43,6 %) sa vyvinula rekurencia ochorenia v mediáne 21,4 mesia ca. Celkovo 190 N+ pacientok (38,7 %) zomrelo, medián celkového prežitia (OS) bol 43,4 mesiaca, v porovnaní s 212 mesiacmi u pacientok s negatívnym nálezom na uzlinách. Rastúci počet metastatických lymfatických uzlín bol spojený s kratším OS: 169 (34,4 %) pacientok malo 1, 101 (20,6 %) pacientok 2, 62 (12,6 %) pacientok 3 a 86 (17,5 %) pa cientok > 3 pozitívne lymfatické uzliny, s čím korešpondovalo OS 22,4, 17,2, 18,4 a 10,2 mesiaca, v tomto poradí (počet uzlín pre 73 pa cien tok nebol dostupný). Celkovo 240 N+ pacientok bolo liečených adjuvantnou rádioterapiou (85,8 %) alebo rádiochemoterapiou (14,2 %). Medián OS týchto pacientok bol signifi kantne dlhší (66,9 mesiaca) v porovnaní s N+ pacientkami bez adjuvantnej liečby (35,7 mesiaca), príslušný pomer rizík (hazard ratio, HR) bol 0,72 (95 % CI 0,53–0,97; p = 0,029). Tento vplyv na OS zostal konzistentný v mnoho rozmernej analýze adjustovanej na vek, ECOG, štádium, grading, hĺbku invázie a počet pozitívnych uzlín (HR 0,68; 95% CI 0,49–0,94; p = 0,020) a bol pozorovaný bez ohľadu na počet postihnutých uzlín.

Závery: Ide o doteraz najväčšiu multicentrickú štúdiu karcinómu vulvy. Naše zistenia silne podporujú, že nepriaznivá prognóza pacien tok s karcinómom vulvy s pozitívnym nálezom na uzlinách môže byť zlepšená adjuvantnou liečbou, bez ohľadu na počet postihnutých uzlín. Keďže sa ukázalo u mnoho iných skvamocelulárnych karcinómov, že adjuvantná rádiochemoterapia je lepšia ako samotná rádioterapia, pripravujeme prospektívnu štúdiu fázy III karcinómu vulvy s pozitívnym nálezom na uzlinách (štúdia AGO-CaRE 2).

Karcinomy vaječníků

AURELIA: randomizovaná studie fáze III hodnotící kombinaci bevacizumab (BEV) plus chemoterapie (CT) u recidivujícího karcinomu ovaria (OC) rezistentního na platinu (PT)

Eric Pujade-Lauraine, Felix Hilpert, Béatrice Weber, Alexander Reuss, Andres Poveda, Gunnar Kristensen, Roberto Sorio, Ignace B. Vergote, Petronella Witteveen, Aristotelis Bamias, Deolinda Pereira, Pauline Wimberger, Ana Oaknin, Mansoor Raza Mirza, Philippe Follana, David T. Bollag, Isabelle Ray-Coquard, AURELIA Investigators

GINECO and Université Paris Descartes, Paris, France; AGO and Klinik für Gynäkologie und Geburtshilfe, Kiel, Germany; GINECO and Centre Alexis Vautrin, Vandoeuvre-les-Nancy, France; AGO and Coordinating Center for Clinical Trials, Marburg, Germany; GEICO and Instituto Valenciano de Oncologia, Valencia, Spain; NSGO and Norwegian Radium Hospital, Oslo, Norway; MITO and Centro di Riferimento Oncologico-IRCCS, Aviano, Italy; BGOG and University Hospital Leuven, Leuven, Belgium; DGOG and University Medical Center Utrecht, Utrecht, Netherlands; HECOG and University of Athens, Athens, Greece; GINECO and IPO-Porto, Porto, Portugal; AGO and Department of Gynecology and Obstetrics, University of Duisburg-Essen, Essen, Germany; GEICO and Vall d‘Hebron University Hospital, Barcelona, Spain; NSGO-Nordic Society of Gynaecological Oncology, Copenhagen, Denmark; GINECO and Department of Medical Oncology, Centre Antoine-Lacassagne, Nice, France; F. Hoffmann-La Roche Ltd., Basel, Switzerland; GINECO and Centre Léon Bérard, Lyon, France

Východiska: Ve třech studiích fáze III u pacientů s OC (2 terapie první linie, 1 recidiva vnímavá vůči PT) vedl postup BEV + CT → BEV k významnému prodloužení přežití bez progrese (PFS) oproti samotné CT. AURELIA je první randomizovaná studie BEV u pacientů s karcinomem ovaria (ovarian cancer, OC) rezistentním na PT.

Metody: Vhodné pacientky měly OC (měřitelný podle RECIST 1.0 nebo hodnotitelný) s progresí za ≤ 6 měsíců po ≥ 4 cyklech terapie založené na PT. Pro zařazení nebyly vhodné pacientky s refrakterním OC, anamnézou střevní obstrukce nebo > 2 režimy předchozí protinádorové léčby. Po volbě CT zkoušejícím (pegylovaný liposomální doxorubicin [PLD] nebo topotecan [TOP], nebo paclitaxel [PAC] jednou týdně) byly pacientky randomizovány k CT buď samotné, nebo v kombinaci s BEV (10 mg/kg každé 2 týdny, nebo 15 mg/kg každé 3 týdny podle CT) až do progrese (PD), nepřijatelné toxicity nebo odvolání souhlasu. Pacientky v rameni se samotnou CT mohly v době PD přestoupit k monoterapii BEV. Primárním výsledným ukazatelem bylo PFS podle RECIST. Sekundární výsledné ukazatele byly četnost objektivních odpovědí (objective response rate, ORR), celkové přežití, bezpečnost a kvalita života. Typ uspořádání studie postačoval k dosažení 80% síly k průkazu poměru rizik (HR) pro PFS 0,7 ve 2stranném log-rank testu při α = 0,05 po 247 příhodách, při předpokladu mediánu PFS 4,0 měsíce při CT a 5,7 měsíce při CT + BEV.

Výsledky: Od října 2009 do dubna 2011 bylo randomizováno 361 pacientek se samotnou vybranou CT (PLD: 126; PAC: 115; TOP: 120), nebo s BEV. Medián sledování po dosažení 301 příhod z hlediska PFS byl 13,5 měsíce.

Závěry: U OC rezistentního na PT vede BEV + CT k statisticky významnému a klinicky smysluplnému prodloužení PFS a zvýšení ORR oproti samotné CT. Incidence nežádoucích příhod spojených s BEV byla minimalizována použitím přísných kritérií pro zařazení. Jde o první studii fáze III u OC rezistentního na PT, která prokázala přínos cílené terapie a zlepšení výsledků kombinované terapie ve srovnání s monoterapií.

Karcinómy maternice

Prevalencia a perzistencia ľudských papillomavírusov po chemorádioterapii karcinómu krčka maternice

Maria Fernanda Noriega-Iriondo, Laura Elia Martinez Garza, Juan Francisco Gonzalez Guerrero, Oralia Barboza Quintana, Daneli Ruiz Sanchez, Michelle Zamudio Osuna, Jorge Luis Martinez Rodriguez, Jose Luis Gonzalez Vela

Centro Universitario Contra el Cancer U.A.N.L., Monterrey, Mexico; Depto de Genetica Hospital Dr J E Gonzalez U.A.N.L., Monterey, Mexico; Depto de Patologia U.A.N.L., Monterrey, Mexico; U.A.N.L., Monterrey, Mexico; Centro Universitario Contra el Cancer U.A.N.l., Monterrey, Mexico; Centro Universitario Contra el Cancer, Monterrey, Mexico

Východiská: Ľudský papillomavírus (human papillomavirus, HPV) je spojený s karcinómom krčka – cervixu (CC). Je dokázané, že po chemorádioterapii, ktorá je štandardnou liečbou tohto ochorenia, prebieha likvidácia vírusu.

Metódy: Zaradení pacienti s bulky IB až IVA CC boli liečení cisplatinovou chemoterapiou jedenkrát týždenne (40 mg/m2) a štandardnou pelvickou teleterapiou a brachyterapiou. HPV detekcia a typizácia bola vykonaná s DNA microarray z cytológií na tekutej báze pred a 4–6 týždňov po skončení liečby. Klinická odpoveď bola stanovená podľa fyzikálneho vyšetrenia a cytológie na tekutej báze.

Výsledky: Celkovo 23 pacientok s CC bolo testovaných na HPV. Rozsah ich veku bol od 33 do 80 rokov (priemer 65), klinické štádium I v 8,6 %, štádium II v 39%, štádium III v 25,9 % a štádium IV v 26,5 %. VPH sa zistil u 20 pacientok (87 %). Celkovo 34 % pacientok malo viac ako jeden typ HPV; 13 typov VPH bolo zistených, najčastejší typ bol 16 u 47,8 %, nasledoval typ 72 u 13 %; 7 pacientok sa stratilo zo sledovania počas liečby; 16 pacientok bolo testovaných po skončení liečby, HPV perzistoval u 5 pacientok (38,5 %), kým 61,5 % sa zbavilo vírusu. Z perzistujúcich HPV bol najčastejší typ 16 u dvoch pacientok a 61 u dvoch pacientok. Tri pacientky mali viac ako jeden typ HPV po skončení liečby (typy 11, 81, 35, 39, 56, 84, 66 boli zistené v rôznych kombináciách u týchto pacientok). Miera odpovedí bola nasledovná: 84,6 % kompletná odpoveď a dve pacientky mali parciálnu odpoveď. Likvidácia vírusu v tejto štúdii nekorelovala s kompletnou odpoveďou.

Závery: HPV typy 16 a 72 mali najvyššiu prevalenciu v tejto populácii zo severného Mexika. Infekcia s viacerými typmi vírusu bola bežná. Likvidácia vírusu prebehla u 61,5 % a toto nekorelovalo s kompletnou klinickou odpoveďou. Perzistencia viacerých typov HPV po skončení liečby môže mať neznáme klinické a prognostické následky.

 

Journal of Clinical Oncology

Zdroj: Journal of Clinical Oncology

Sdílejte článek

Doporučené